kalypso
(angl.) – spoločenský, pôvodom ľudový tanec z ostrova Trinidad v živom tempe, 4/4 takte. Jeho forma sa často upravuje na…
kalkant
(lat.) – šliapač mechov na starých organoch
kalifornský džez
west coast jazz – modifikovaný tvar cool jazzu nazývaný tiež kalifornský jazz. Vznikol v päťdesiatych rokoch na západnom pobreží USA.…
kalamajka
kolomyjka – ukrajinský skočný ľudový tanec blízky kozáčiku v rýchlom tempe a v 2/4 takte. Často mu predchádza pomalý úvod…
kakofónia
(gréc.) – zvukový nesúlad, neľúbozvuk
kadril, kádryll
(z fr.) – štvorylka (contredanse) – starý radový spoločenský tanec, v ktorom páry tancovali proti sebe. Vyvinul sa z anglického…
kadencia
(tal.) 1. sled harmonických funkcií S-D-T (subdominanta, dominanta, tonika), ktorý pôsobí dojmom ukončenia, záveru, 2. základný postup v tonálnej harmónii,…
kabaret
(z fr.) 1. pôvodne francúzsky druh zábavného divadla, 2. literámo-hudobná produkcia so žartovnými hudobnými, spevnými, recitačnými i tanečnými vystúpeniami.
kankán
(z fr.) – veľmi rýchly tanec, vznikol v polovici 19. storočia v Paríži, má 2/4 takt. Najprv bol tancom salónov,…
kančík
železný, hákovite zahnutý nebožiec, ktorý organári používali na ladenie krytých píšťal
kancóna
canzone 1. všeobecne druhové formové označenie pre osobitný typ piesne, 2. stredoveké piesňové útvary často stavané v tzv. barovej forme.…
kancionál
(z lat) – spevník duchovných piesní
kanárik
(slov.) – muzikantský výraz pre nepodarený tón, kiks, najmä v nátrubkových dychových nástrojoch
kanály
(z lat) 1. v organe zvukovody, 2. v modernej hudbe pomenovanie pre vedenie zvuku pri rozšírenej reprodukcii. (ľavý kanál, pravý…
kanál
(z lat) – v elektroakustike súhrn zosilňovačov, korekčných členov, ovládacích prvkov a elektrických zariadení, ktoré slúžia na dočasné alebo trvalé…
kanadská píla
hudobný nástroj z ocele v tvare píly, rozozvučiava sa sláčikom, notuje sa v husľovom kľúči, tónový rozsah približne d1-h2 (neštandardizovaný,…
kampanológia
(lat.) – náuka o zvonoch, zvonárstvo
Kammer
(nem.) – komora, v zloženinách komorný
kamarinskaja
(ruš.) – ruská ľudová tanečná pieseň s mnohými variáciami, v rýchlom tempe, 2/4 takte
kánon
(gréc.) 1. v starom Grécku monochord, na ktorom sa matematicky určoval pomer intervalov, 2. dôležitý druh byzantského a slovienskeho bohoslužebného…
kanonika
(gréc.) – náuka o matematických pomeroch tónov
kánonici
(gréc.) – starogrécki hudobní teoretici reprezentovaní Pytagorom (6. storočie pred Kristom) a jeho žiakmi. Hľadali matematické princípy hudby a vychádzali…
kánon zrkadlový
* kánon zrkadlový (v protipohybe) – inverzi a proposty a risposty podľa strednej linajky notovej osnovy (obracia intervaly ako v…
kánon vo zväčšení
* kánon vo zväčšení (augmentovaný) – ak risposta opakuje propostu v zväčšených notových hodnotách