koledy
(lat.) – piesne jednoduchej rytmickej a formovej stavby s príznačnou trojzvukovou melodikou, príbuzné s pastierskymi a detskými piesňami. Spievajú sa…
kodex
(z lat) – stredoveká rukopisná kniha, ktorá často obsahovala liturgické spevy dôležité na štúdium chorálu
kóda
dokončenie, dodatok na konci skladby alebo niektorej jej časti. Má rôznu dĺžku podľa rozsahu skladby, záverečné rozpracovanie hudobného materiálu najmä…
kobzár
ukrajinský ľudový spevák, ktorý sa sám sprevádzal hrou na kobze alebo na bandúre
kobza
(ukr.) 1. slovanský ľudový brnkací hudobný nástoj rozšírený najmä na Ukrajine. Od stredoveku sa kobza vyskytovala i u západných Slovanov…
kobylka
tenká, z javorového (bukového) dreva vyrezávaná doštička, dôležitá súčiastka sláčikového nástroja, ktorá sa stavia medzi struny a vrchnú dosku sláčikového…
kolofónia
tvrdá sklovitá rafinovaná živica, žltá až tmavohnedá zmes živicových kyselín získaná ako produkt destilácie borovicovej alebo smrekovej živice, ktorou sa…
kolo
ľudový tanec sprevádzaný spevom a nástrojovou hrou, rozšírený v Juhoslávii, Bulharsku, Rumunsku (hora a sarba), v Grécku (zorba), Poľsku a…
kolík
oporný bodec na violončele., ktorým sa tento nástroj pri hre opiera
kolíčky
súčasť sláčikových, brnkacích a klávesových hudobných nástrojov. Slúžia na navinutie strún. Na sláčikových nástrojoch sú drevené, na harfe, citare, gitare,…
koleso
1. reťazový ženský ľudový tanec, tancuje sa v uzavretom kruhu spestrený choreografickými formami (brána, had a pod.) na piesne v…
kolomyjka
(rus.) – ukrainský skočný ľudový tanec blízky kozáčiku v rýchlom tempe a v 2/4 takte, často mu predchádza pomalý úvod…
kombinácia bimerická
bimetrická kombinácia – súčasné spojenie dvoch alebo viacerých rytmicky (metricky) samostatných hudobných pásiem
kombinácia asymetrická
asymetrická kombinácia – ak použité základné akordy sú toho istého tónorodu
kombinácia akordická
akordická kombinácia – súzvuk, ktorý obsahuje najmenej dva základné akordy rovnakého alebo opačného tónorodu. Móžu to byť kombinácie akordov: a)…
koma
(gréc.) – rozdiel, ktorý vzniká pri matematickom určovaní intervalov. Harmonické delenie veľkej tercie poskytuje dva rôzne celé tóny. Menší 10:9…
kolovratec
organistrum – už v 10. storočí v Európe veľmi rozšírený mechanizovaný trecí chordofón rozmanitého tvaru s množstvom miestnych pomenovaní. Tón…
kolorovanie
(lat.) – Obohacovanie existujúcej skladby o nové ozdoby, koloratúry a pod. V 2. polovici 16. storočia obľúbená kompozičná maniéra koloristov
kolorit v hudbe
(z tal.) – ráz, charakter skladby, najmä jej zvuková farebnosť
koloristi
(lat.) – Skupina skladateľov organových skladieb pôsobiacich v Nemecku v druhej polovicí 15. a na začiatku 16. storočia, ktorí vokálne…
koloratúrny soprán
soprán (koloratúrny) – pohyblivý, brilantný, ľahko zvláda pasáže, rulády i staccatá. Dosahuje výšku až do f3 (ba aj vyššiu)
koloratúra
(lat.) color – farba – druh speváckej techniky, pri ktorom sa melódia obohacuje róznymi melodickými ozdobami, napr. trilkami, ruládami, stupnicovými…
kombinácia v hudbe
zoskupenie určitého množstva vybraných hudobných prvkov podľa určitých pravidiel. Môže byt‘: akordická, bimetrická, bitonálna, kombináia harmonických funkcií, monotonálna, nepravá, polytonálna,…