Kategória: mu

(nem.) – ústná, fúkacia harmonika

(lat.) – opak sínusového generátora, ktorý vytvára harmonický tón s bohatým spektrom a umožňuje miešať i filtrovať tóny

(lat.) – zvláštna organová sústava, ktorá rozvádza niekoľko radov píšťal (hlasov) na väčši počet registrov v rôznych polohách. Dosahujú sa…

(lat.) – v zložených slovách prvá časť s významom mnoho

(nem.) – ľahký, bez námahy

(azerbaj.) 1. v azerbajdžanskej ľudovej hudbe označenie módu, ktorý súčasne funguje ako melodický model (maquámat). Ľudoví hudobníci dodnes používajú asi…

(angl.) – krytý, tlmený, dusený, pokyn pre džezových hráčov hrať na malom bubienku bez strún, vypnuť struny (tlmený, dutý zvuk)

(fr.) – mutácia

1. gajdy, 2. francúzsky ľudový hudobný nástroj typu gájd, na ktorom bolo možné vymieňať trubice rôznej dĺžky. Pomohlo sa tým…

(angl.)- bručivo, mrmlavo, nezrozumiteľne

(z angl.) 1. od 13. storočia pomenovanie remeselného používania rozloženej (lomenej) oktávy v sprievode, v base, 2. v druhej polovici…

(nem.) – veselý, svieži

(nem.) – náustok, nátrubok, zobec

(angl.) – koncertná sieň, zábavná miestnosť, v ktorej sa konajú rôzne hud. a tanečné produkcie

(angl.) – hudba pre magnetofónovú pásku (americká odroda fr. konkrétnej hudby). Vyvíjala sa od roku 1950 a je blízka elektronickej…

(lat.) – stredoveký pojem vedecko-filozofického nazerania na hudbu. Rozumie sa ním pytagorejský názor, podľa ktorého číselné pomery platiace v hudobnej…

(lat.) – chrámová hudba

(lat.) – v európskej renesančnej hudbe jemná, vybrúsená, ale pritom prehľadne štrukturovaná hudba, v ktorej sa prejavuje snaha o čo…

(lat.) – v stredovekej hudbe hudba, ktorá obsahovala vzťahy diatonického systému, solmizačnej tabuľky a Quidovej ruky

(lat.) – svetská hudba

(lat.) – zmeň (pokyn na preladenie nástroja)

(gréc.) – u starých Grékov skladateľ alebo hudobný umelec

(fr.) – hudba

(tal.) – 1. hudobník, – 2. v 17. a 18. storočí tiež kastrát