šalmaj

(fr.)

• 1. stredoveké drevené píšťalové nástroje, ktoré mali množstvo odrôd a členov (väčšinou dvojplátkových), s rôznymi názvami. Z nich sa vyvinuli rôzne druhy bornhartov (z basového taomhartu vznikol fagol, z diskantového šalmaja hoboj, z jednoplátkového šalmaja klarinet a pod.),
• 2. v organe hlas s náraznými, niekedy voľnými jazýčkami sa pastorálnym charakterom stavaný ako 8´ alebo 4´ hlas vo vedľajšom manuáli