surealizmus v hudbe

(z fr.) – štýlová orientácia, ktorá v hudbe 20. storočia nezohrala takú významnú úlohu ako v moderne] literatúre a vo výtvarnom umení. Jeho impulzy (sen ako prameň inšpirácie, moment prekvapenia, skryté psychické mechanizmy vedúce k extáze, šok, umelecké psychogramy atď.) zužitkovali viacerí skladatelia, medzi prvými Erik Satie (1866-1925) a mladý Paul Hindemith (1895-1963). V súčastnej avantgarde to je napr. Sylvano Bussotti (1931-1921).