tempo

(z lat.) – čas, doba, rýchlosť, pohyb: určovanie pulzácie taktových jednotiek a miery rýchlosti, v akej sa má realizovať hudobná skladba alebo jej časť. Tempo v živej interpretácii podlieha agogickým zmenám. Udáva sa: – a) slovným označením, najčastejšie v taliančine, – b) číselnými údajmi Mälzelovho metronómu (údaj M. M. 2 – 100, znamená, že na minútu pripadá 100 štvrťových nôt): – c) chronometrickými údajmi – časová jednotka je ohraničená taktovými čiarami, ktorými skladateľ udáva presné trvanie taktu. Najčastejšie tempové označenia:

Veľmi pomalé tempo:

• grave – vážne, ťažko (cca 40 BPM)
• largo – zoširoka (cca 44 BPM)
• lento – rozvláčne, zdĺhavo (cca 50 BPM)
• adagio – pomaly, zvoľna (cca 56 BPM)
• larghetto – široko (cca 60 BPM)

Pomalé tempo:

• andante – krokom (cca 63 BPM)
• andantino – trochu rýchlejšie ako andante (cca 69 BPM)
• sostenuto – zdržanlivo (cca 76 BPM)
• comodo – pohodlne (cca 80 BPM)
• maestoso – vznešene, majestátne, slávnostne (cca 84 BPM)

Stredné tempo:

• moderato – mierne (cca 88 BPM)
• allegretto – mierne rýchlo, pomalšie ako allegro (cca 104 BPM)
• animato – oživenie (cca 120 BPM)

Rýchle tempo:

• allegro moderato – mierne rýchlo (cca 124 BPM)
• con moto – s pohybom (cca 127 BPM)
• allegro – rýchlo, veselo (cca 132 BPM)

Veľmi rýchle tempo:

• allegro vivace – rýchlo a živo (cca 152 BPM)
• vivace, vivo – živo (cca 160 BPM)
• presto – veľmi rýchlo (cca 184 BPM)
• prestissimo – čo najrýchlejšie (nad 185 BPM), podľa technických možností hráča, prípadne nástroja

Plynulá zmena tempa sa označuje výrazmi:

• accelerando, stringendo – zrýchľovať
• ritardando, ritenuto, rallentando – spomaľovať.

Návrat do pôvodného tempa sa označuje:

• a tempo – v pôvodnom tempe